Vyvraždění všech bělochů-náš cíl

Mnozí z našich bratrů a sester dodnes netuší, jaký osud plánujeme evropským národům. Netuší to pochopitelně ani žádný z gojímů, a přitom je tak snadné to zjistit. Stačí se jen podívat do historie. Jedno staré přísloví zní Historia magistra vitae, tedy dějiny jsou učitelkou života. A historie nás učí, že vždy, když se bílí gojímové dostali pod vládu našich předků, vždy skončili stejně, a to naprostým vyhlazením. Vzpomeňte jen na blízkovýchodní národy vyhlazené našimi předky vedené Jozuem a králem Davidem. A nebo vzpomeňte na milion Řeků, které pobili naši předkové během povstání proti Římanům za vlády císaře Traiana.

 

   Slavný britský historik Edward Gibbon v knize Úpadek a pád Říše římské o tom píše:

Za vlády císaře Traiana Židé v celém Východním Středomoří povstali proti Římanům a povraždili všechny Řeky na území, která dočasně ovládli. Jen v Kyréné, (dnešní Lybie) zahubili 220000 Řeků, na Kypru 240000, v Egyptě pak další velké množství. Mnoho z těch nešťastných obětí bylo rozřezáno na kusy pilou podle vzoru krále Davida. Vítězní Židé polykali maso, lízali krev a opásávali se vnitřnostmi jako opasky. Na Kypru bylo ve snaze založit nezávislý židovský stát v jednom dni povražděno veškeré nežidovské obyvatelstvo ostrova. Nakonec však římská armáda po dlouhých a těžkých bojích povstání potlačila.

Nic bližšího se mi o těchto zajímavých událostech najít nepodařilo, pokud někdo víte něco víc, můžete to sem napsat.

        Zato se mi však podařilo sehnat zajímavý článek o vyvraždění bílých gojímů na ostrově Santo Dominigo (Dnešní Haiti) před dvěma sty lety. Článek je z knihy Bibli Bieleho muže od známého amerického antisemity a zakladatele Hnutí Kreativity Bena Klassena- viz článek: Monitorování antisemitů- Hnutí Kreativity. Celou knihu Bibli Bieleho muže si můžete stáhnout na stránce  http://creativity-slovakia.com/holybooks.htm nebo www.phpbbplanet.com/forum/library.html ale většina obsahu této knihy jsou naprosté nesmysly a mě, jako pravověrného Žida, při čtení této knihy téměř ranila mrtvice. Článek je slovensky, nechtělo se mi ho překládat:

 

 

Hrozná Lekcia zo San Dominga

Predchodca Bielej Ameriky

Kedysi Kráľovský Klenot Karibiku. Najzápadnejšia tretina karibského ostrova

Hispaniola sa dnes nazýva Haiti. Je to jediná čisto negerská „republika“ na Západnej

pologuli. Svoju nezávislosť má od roku 1804, čo je asi len o 25 rokov menej ako ju

má USA. Prd rokom 1789 bola táto malá nehnuteľnosť vo vlastníctve Francúzskych

a iných Európskych osídlencov, a v produktivite bola bohatá, alebo ešte bohatšia

ako všetkých trinásť Amerických kolónií dohromady.

Teraz Hniezdo Škodcov. Od roku 1804, pätnásť rokov neskôr, San Domingo,

ako ho nazývali v časoch Francúzskej nadvlády, leží v troskách. Biela populácia

bola brutálne týraná, vyvražďovaná a odstránená do posledného muža, ženy, či

dieťaťa. Od vtedy bujne rástla anarchia, chudoba, nešťastie, hlad a kanibalizmus.

Dnes, tak ako už dve storočia, je tou najzaostalejšou, chudobou trápenou

„republikou“ na Západnej pologuli a to aj napriek skvelému podnebiu a

produktívnej pôde.

* * * * *

Dobrá Lekcia Pre Nás. To nás núti všeobecne študovať históriu Haiti, nakoľko

verím, že v tom môžeme vidieť možnú budúcu deštrukciu Bielej Rasy v Amerike.

Pracujú tu tie isté sily, v hre sú tie isté problémy a používajú sa tie isté metódy –

všetky smerujúce k jednému ústrednému židovskému cieľu – deštrukcii Bielej Rasy.

Mali by sme sa (a aj sa musíme) priučiť túto veľkú lekciu z jeho histórie.

Rok 1789. Rok 1789 použijeme ako bod odchýlky v histórii San Dominga. V

tom čase, tak ako sme uviedli, bolo San Domingo rozkvitajúcou, prosperujúcou

francúzskou kolóniou, považovanou za „Kráľovský klenot“ francúzskych kolónií.

Bola to v skutku tá najbohatšia kolónia na svete. Populáciu tvorilo asi 40 000

Bielych, hlavne Francúzov a len zopár odvážnych dobrodruhov z Holandska,

Nemecka a iných krajín. V tom čase tam bolo aj asi 27 000 mulatov, z ktorých

mnohí boli slobodní a dokonca aj vlastnili majetok. Teraz k tomuto rasovému

zmätku pridajte približne 450 000 čiernych afrických negrov, z ktorých sa väčšina

narodila v Afrike, a boli aj rovnako diví a poddajní ako ich kanibalskí druhovia na

čiernom kontinente.

Najprosperujúcejšia. Pod vedením a nadaním Bielych vlastníkov plantáží táto

kolónia oplývala úžasnou prosperitou. V skutočnosti bola v roku 1789, aj napriek

veľkej hornatej časti tohto malého územia, bez pochýb považovaná za

najprosperujúcejšiu Európsku kolóniu. Všeobecne jej prosperita v každom uhle

vzrastala a plantážnici za tri predošlé roky zdvojnásobili investície aj produkciu.

Cukrom, kávou a bavlnou zásobovali nielen Francúzsko, ale až polovicu Európy.

Židovský Rozklad Vo Francúzsku. Pripomeňme si, že to bolo v tom čase ako

Židia vo Francúzsku vyvolávali Francúzsku revolúciu volaním „Sloboda, Rovnosť,

Bratstvo,“ – ako sa píše v „Protokoloch“, židovskými frázami na oslabenie a

zničenie nepriateľa. Tieto židovské myšlienky bolo čoskoro importované do San

Dominga aby mohli priviesť na túto rozkvitajúcu a prosperujúce kolóniu rozklad,

a deštrukciu. Boli plne zapojení do masakry Bielej populácie a premeny zbytku

trosiek na domorodých negrov.

Nová revolučná vláda vo Francúzsku však toho okrem exportovania jej

revolučných myšlienok spravila omnoho viac.

Zmiešaná Vláda a Rasovo Rôzni Poddaní. Hoci si tento klenot francúzskeho

koloniálneho impéria užíval svoj skvelý rozmach a prosperitu, civilno-militantná

zložka, nazývaná vláda, bola naopak hrozivá zmes tyranie a anarchie. Samotní

kolonisti však boli s týmito nepokojmi spokojní. A do toho sa ešte pridalo rasové

miešanie populácie. Nedostatok Bielych žien mal nevyhnutne za následok vzťahy

medzi Bielymi kolonistami a čiernymi ženami. Výslední mulati boli akýmisi

prostredníkmi medzi Bielymi a čiernymi, a boli známy ako „slobodní, farební

ľudia“. Keď ich počet dosahoval asi 27 000 a predstavoval značnú časť hodnoty

ostrova, stali sa faktorom strategickej dôležitosti, a to aj keď v roku 1789 ešte sále

nemali právo voliť.

 

Čierni Prevládali. Najpočetnejší boli samotní čierni Africkí otroci, s počtom

ako sme povedali asi 450 000. ako znalci tejto doby uviedli, čierni Africkí otroci

boli kliatbou San Dominga. Istý spisovateľ ich opísal ako „hašterivých, pyšných,

oddaných kradnutiu a klamstvu.“ „Afričania“, ako ďalej uviedol, „ostali rovnako

leniví“, a venovali sa rôznym poverám. Viac ako polovica otrokov sa narodila v

Afrike, no medzi rodákmi z Afriky a ich tunajšími potomkami bol len malý rozdiel.

Rasové Semenište. To bolo rasové semenište roku 1789. mulati nenávideli

Bielych a ich nadradenosť im silne závideli. Takisto nenávideli negrov a pozerali sa

na nich s neúctou a opovrhovaním. Negri prechovávali patologickú nenávisť voči

obom, mulatom i Bielym. Samotní Belosi (ako obyčajne) boli nešťastne rozdelení

na rôzne strany, no v otázke farby boli rázne jednotní. Sediac na vrchol tohto kotla

rebelských divochov a nepriateľských mulatov si Bieli uvedomovali, že akýkoľvek

prielom farebnej línie by znamenal deštrukciu ich majetku a ich samotných, a tak

Biela populácia žila v neustálom strachu z povstania čiernych.

Židovské Zápaly. Do tohto prosperujúceho, ale vriaceho kotla prišli židovskí

vykupitelia z Paríža. Oni samotní, ktorí nikdy neboli osídlencami, ale len otrokármi

a vykorisťovateľmi, boli pripravení rozpútať rozklad tohto „drahokamu západu.“

Spôsob akým to spravili by mal byť drsnou, ale veľmi hodnotnou lekciou pre

našich dnešných Bielych Rasových Druhov. Politika deštrukcie San Dominga bola

krok za krokom vyrobená v Paríži.

 

Revolúcia Vo Francúzsku. Keď správy zo 14 Júla 1789 o útoku na Bastilu v

Paríži došli na San Domingo, po ostrove vyvolali šíriace sa šokové vlny. Vláda bola

doma vo Francúzsku veľmi neistá a populácia sa usilovala o revolúciu. Židia so

svojimi rôznymi politickými organizáciami, z ktorých jedným bol mocný

Jakobínsky spolok, židovský predchodca dnešných komunistov, položili základy.

Ďalšia Parížska organizácia, ktorá mala obrovský vplyv na Bielych kolonistov zo

San Dominga bola organizácia nazývaná „Amis de Noirs“ – Priatelia Čiernych.

Prvá vec akú Národné zhromaždenie v Paríži spravilo, bolo uznesenie mnohých

nariadení v marci 1790, ktoré povoľovali každej kolónii formulovať svoj budúci

charakter a zriadiť konštitúciu pre svoju budúcu vládu. Namiesto stabilizácie tejto

situácie to len vyostrilo politické vzťahy medzi Bielymi a ponorilo ich do štádia

nevraživosti za pravdepodobnosť uzmierenia. Výsledná charta nikoho neuspokojila

a vo Francúzsku bola táto koloniálna konštitúcia dookola odsudzovaná.

Volebné Hlasy Mulatom. Tieto nezhody a nesúlady položili základ pre ďalší

krok. Začiatkom roku 1791 sa vlna otočila a vlna revolúcie v Paríži rýchlo narastala.

S manévrami agitáciou „Amis de Noirs“ a iných židovských frakcií, Národné

Zhromaždenie nariadením z 15. mája 1791 narušilo farebnú líniu v San Domingu, a

mulatom dala právo úradovať. To potom uviedlo do pohybu niekoľko udalostí

odkiaľ už nebolo návratu.

Predzvesti. Keď sa tieto novinky dostali na ostrov, mulati boli v extáze a

Bielych zalievali predzvesti katastrofy. Vedeli, že toto nariadenie je len dočasné,

že v skutočnosti odsudzuje otroctvo a znamená jeho koniec.

Zúrivý Biely Odpor. Bieli kolonisti boli zahnaní k činom a povstali v delíriu

zúrivého odporu. Guvernér Blanchelande bol rovnako šokovaný ako ostatní a do

Paríža poslal list, že „to môže mať za následok hroznú občiansku vojnu a stratu

francúzskej kolónie. 13. júla 1791 do Paríža napísal, že „nariadenie je považované

za vražedné pre kolóniu.“

Prosba o Pomoc. 20. februára 1792 Koloniálne zhromaždenie napísalo prosbu o

20 000 vojakov z Francúzska. No Jakobíni a „Amis de Noirs“ sa proti tomu pevne

postavili, a zaistili aby sa do San Dominga nevyslala žiadna skutočná pomoc.

San Domingo Bolo Odsúdené. Kolonisti, ktorý sa vrátil z Bordeaux opísal

situáciu následovne: „Môžete oznámiť, že je zo San Domingom koniec. Stane sa

jedna z troch vecí: Buď Bieli vyhubia všetkých mulatov; buď mulati vyhubia

všetkých Bielych; alebo z týchto nezhôd budú profitovať negri a zničia aj Bielych,

aj mulatov. V každom prípade môže byť San Domingo vymazané z máp Francúzska.“

Bodnutie Do Chrbta. Národný Výbor v Paríži však len prilial olej do ohňa.

Anuloval predošlé nariadenie a nariadil, že kolonisti môžu sami rozhodnúť o

volebnom práve. To všeobecne rozzúrilo mulatov. Potom v ďalšom nariadení z 4.

apríla 1792, opäť dali mulatom volebné právo a oslobodili všetkých negrov. No

zašli ešte ďalej: z Paríža poslali troch Civilných komisárov, aby posilnili nariadenie.

Keď tieto novinky dosiahli ostrov, Biela populácia bola zúfalstvom zničená.

Negri Povstali. To bol začiatok dlhej, temnej epochy hororu, vraždenia a masakry. Plantáže boli podpálené. Čierni negri povstali, mulati sa prikláňali raz na jednu, potom na druhú stranu.

Občianska Vojna. Nariadenie nasledovala anarchia a deštrukcia takých rozmerov, že sa to nedá ani opísať. Čoskoro nasledovalo nariadenie, ktoré dalo volebné práva všetkým čiernym Africkým negrom, no zmenilo to len málo. Rozpútala sa občianska vojna, trápenie a zabíjanie, a židovskí komisári nielenže nezmiernili vlnu, ale dokonca ju podnecovali proti Bielym ďalších desať rokov.

 

Pomoc Od Napoleona.

 Smrť a deštrukcia pokračovali až kým Napoleon

Bonaparte vo Francúzsku neuchopil železné uzdy pevne do rúk. Keďže bol

rozhodným a praktickým mužom, rozhodol sa skončiť túto idiotskú frašku. Poslal

svojho švagra, generála Le Clerca, s dvomi flotilami a 20 000 francúzskymi

vojakmi nastoliť poriadok a zachrániť kolóniu. Vyplávali 14. decembra 1801 a prvý

kontingent dorazil 19 januára 1802. v tom čase negri bujne zúrili po ostrove a mali

veľké, organizované armády vedené veteránmi ako boli generáli Toussaint,

Christophe, Dessaliness a mnoho iných podplukovníkov, všetci oddaní

masakrovaniu a vyhubeniu Bielej Rasy.

Ostrov Opätovne Získaný. Keď generál Le Clerc a jeho skúsení vojaci dorazili,

začali agresívne a skvelé ťaženie na opätovné dobytie ostrova, a nastolenie Bielej

nadradenosti. Za krátko dobyli mestá, pevnosti a strategické miesta ostrova. Čierni

povstalci boli zahnaní do lesov a hôr kde boli lovení. Čierni vodcovia sa čoskoro

vzdali a spojili sa s novým francúzskym vedením pokorným podriadením sa,

a potvrdením nekonečnej vernosti.

Vojská Napadla Žltá horúčka. Potom prišla jar a leto roku 1802 a s ňou aj

horúce, malarické podnebie, ktoré bolo pre neaklimatizovaných Európanov

záhubou. Asi v polovici mája zaútočila žltá horúčka. Horor, aký postihol zatratenú

armádu bol v celej histórii neporovnateľný. Svojmu švagrovi, Napoleonovi

Bonaparte generál Le Clerc napísal: „Ničivé účinky choroby sú neopísateľné.“ „V

súčasnosti strácam 160 mužov denne.“ Le Clerc bol sám veľmi chorý a väčšina z

jeho pomocníkov boli mŕtvy, alebo umierajúci.

Situácia Bola Zúfalá. Čierni vodcovia, ktorí predtým prisahali vernosť

francúzskej armáde začali dezertovať a plánovali masaker poškodenia a

zredukovania francúzskych síl. Situácia Francúzov začala byť zúfalá. Le Clerc

vedel, že umiera a tak požiadal Napoleona o poslanie posily a jeho náhrady. Napriek

zúfalej situácii spravil čo mohol aby klamal akú silu a zdroje má aby udržal

výbušných čiernych divochov pod kontrolou.

6. augusta Le Clerc napísal, že štyri pätiny jeho armády sú po smrti. Rovnováha bola slabá a stále slabla. Prosil a žobral Napoleona o okamžité zaslanie 12 000 čerstvých, aklimatizovaných vojakov, inak bude všetko stratené.

2. Novembra toho istého roku sa vrátil, no generál Le Clerc bol už mŕtvy. Po

ostrove opäť zúrila vzbura.

 

Viac Pomoci.

 Napoleon nepustil kolóniu. Poslal tam nového guvernéra, generála

Rochembeaua a 10 000 nových vojakov, ktorí sa pripojili k zbytkom Le Clercovho

kontingentu. Francúzska pozícia sa zlepšovala. Väčšina z vojakov, ktorí tam boli

prvýkrát a prežili však neboli aklimatizovaní proti hroznej chorobe. V každom

prípade, opäť bolo obdobie zimy a choroba utíchla.

Rochembeau bol rozhodnutý opäť získať stratenú pôdu. Bola to vojna rás, čierni

proti Bielym a vojna dostala ten najzúrivejší charakter.

Drastické Opatrenia. Rochembeau a Bieli kolonisti uznali, že ak chcú opäť

získať ostrov, musia prijať tie najdrastickejšie opatrenia. Musí to byť vyhladzovacia

vojna. Musia vyhubiť všetkých čiernych obyvateľov nad 12 rokov, nakoľko uznali,

že akýkoľvek neger nad 12 rokov, ktorý bol vojakom a viedol vojnu proti Bielym,

sa nikdy nevráti späť k práci na poliach a až do svojich posledných dní bude

potencionálnym povstalcom a vrahom. Musia byť nahradení novými otrokmi z

Afriky. To isté platilo pre ženy, ktoré boli ešte krutejšie ako muži.

Rochembeau postupoval vo svojej úlohe s nemilosrdnou silou. Počas marca a

apríla 1803 boli rebeli pomaly vyhnaní z otvorenej krajiny, zahnaní do lesných

skrýš a lovení.

Rochembeauov triumf rástol zo dňa na deň. Napoleon odvádzal 15 000 nových

vojakov na posilnenie armád počas nadchádzajúceho leta.

Angličania Zasiahli, Pomohli Čiernym. No história zasiahla. 12. mája 1803

neľahký Amienský mier skončil a začala vojna s Britmi. Vojna s Anglickom

znamenala umieračik pre San Domingo. Anglické flotily nielen odstrihli širšiu

pomoc pripravenej francúzskej armáde, ale Angličania dokonca pomáhali čiernym

rebelom a tak plameň povstania zahorel novou zúrivosťou. Odtrhnuté francúzske

posádky v pobrežných mestách boli prekonané a zmasakrované divými, čiernymi

jednotkami pod vedením Dessalinessa. 10. novembra 1803 generál Rochembeau

vyplával z prístavu Le Cap a vzdal sa očakávajúcemu anglickému admirálovi.

Francúzi Skončili. Pre Francúzov to bol koniec. Z 50 000 vojakov poslaných za

dva roky na záchranu kolónie len pár tisíc z nich opäť uvidelo Francúzsko, no aj tí

až po rokoch v anglickom zajatí. 10 000 námorníkov, ktorí zomreli na žltú horúčku

veľmi chýbalo pri Trafalgarskej bitke.

Bieli Boli Neľútostne Vyhubení. S deštrukciou francúzskej nadvlády

pokračovalo vyhubenie zvyšných Belochov s rastúcou krutosťou. Dessaliness,

uznávaný, čierny, vojenský vodca nestrácal s vyhlásením San Dominga za nezávislú

čiernu republiku. V decembri 1803 obnovil názov „Haiti“, aby úplne skoncoval s

koloniálnou minulosťou.

Vojna Mulatov a Čiernych. Ďalší rok pokračovala krutá vojna ostatných

čiernych a mulatských vodcov, no nakoniec nad všetkými zvíťazil Dessaliness a v

októbri 1804 potvrdil svoje víťazstvo korunovaním sa za „Cisára“, podľa štýlu

Európskych panovníkov.

Bieli Pozvali Čiernych. Odchod Francúzskej armády nebol tak úplne koniec

prítomnosti Bielych v San Domingu, teda už Haiti. Keď francúzska armáda v

októbri 1803 odišla, Dessaliness, aby udržal ekonomiku pred totálnym kolapsom,

sľúbil ochranu všetkým Bielym civilom, ktorí sa rozhodli ostať. Toto riešenie

dokonca priviedlo značný počet koloniálnych Belochov späť na ostrov. Nešťastné

obete zistili akú životnú chybu spravili až keď sa Dessaliness ustanovil za cisára.

Masaker Bielych. Ledva začal nový rok 1805 a už boli prijaté nové zákony na

masaker Bielych obyvateľov. Horor a brutalita ďalšieho vraždenia boli

neopísateľné. Vraždenie, ktoré začalo v prvých dňoch januára sa skončilo až 18.

marca. Všetky vraždy boli vykonané s extrémnou krutosťou. Muži a ženy boli sťatí

ženistami, ktorí im odsekli ruky a sekali ich do hrude. Niektorí boli dobodaní, iní

zmrzačení, iní vykutraní nožmi, a ostatní zarezaní ako prasatá. Všetci, do poslednej

ženy a dieťaťa boli zmasakrovaní.

Čierna Anarchia. Biela Rasa s pomocou židovských zradcov z Paríža vymizla a

Francúzsky „kráľovský klenot“ sa stal miestom plným anarchie, čiernou „republikou

Haiti.“

* * * * *

Teraz preskočíme väčšinu histórie tohto páchnuceho, čierneho hniezda na

ďalších 175 rokov, okrem niekoľkých doplnení, nakoľko sa netýka ničoho než

anarchie, teroru, špiny a biednej chudoby.

Späť k Otroctvu. Potom čo sa Dessaliness v októbri 1804 korunoval za „Cisára

Jacquesa I.“ a v marci 1805 zmasakroval všetkých Bielych, na ostrove neostal nikto

kto by donútil negrov pracovať. Dessaliness nariadil povinné práce (otroctvo),

ktoré boli omnoho horšie než aké negri zažívali pod Bielymi. Vlastným ľudom bol

tak nenávidený, že bol v roku 1806, dva roky po korunovácii, zavraždený.

Z výslednej anarchie vyústili dva negerské štáty: severný, vedený Henri

Christophe (Cisárom Henrim I.) a južný, vedený krutou rukou Alexandra Petiona,

doživotného prezidenta. Medzi týmito dvoma pokračovala rivalita a vojny. V roku

1818 Petion zomrel, alebo bol zavraždený, a Christophe sa ujal vedenia.

Christophe bol neobyčajne ostrý neger, nakoľko mal v sebe nejakú Bielu krv.

Stal sa nesmierne márnivým, arogantným, pompéznym a krutým. Vzplanulo proti

nemu rozhorčenie a vzbura. Keď si uvedomil bezvýchodiskovosť tejto situácie,

rozhodol sa v roku 1820 pre samovraždu.

Zbytok histórie Haiti je až do dnešných dní bezvýznamným pokračovaním

anarchie, krutosti a špinavej chudoby, preplneného ostrova divochov z doby

kamennej, neschopných udržať civilizáciu Bieleho Človeka a neschopných si

vládnuť, a čo j zo všetkého najhoršie, neschopných sa ani nakŕmiť v tak

produktívnej zemi.

* * * * *

Lekcie, Ktoré Sa Musíme Naučiť. Ak chceme my, Biela Rasa prežiť, musíme

sa z histórie Haiti naučiť niekoľko drsných a nevyhnutných lekcií. V tragédii

a vyhladení Bielej Rasy z najvhodnejšieho územia tropických vánkov západnej

Indie môžeme vidieť predzvesť osudu Bielej Rasy v Amerike a všade inde na svete.

Tie lekcie sú:

I. Žiadna multirasová spoločnosť nevydrží ako civilizácia dlho.

II. inštinktívna nenávisť medzi rasami je v multirasovej spoločnosti trvalá

a nezmieriteľná. Je nepremostiteľná. Potrebuje len príležitosť aby vzplanula do

otvorenej masakry.

III. Tak ako v Egypte, Indii, tak aj v Haiti stále existuje kríženie medzi rasami.

Výslední mulati upevňujú rovnosť s nadradenými Bielymi. Mulati sa pridajú k

negrom aby zničili Bielych, potom sa negri obrátia proti mulatom a zničia tých

lepších, nakoniec redukujúc populáciu po najnižšieho menovateľa.

IV. Negri, ktorým je daná „nezávislosť“ a je im ponechané vlastné zriadenie sú

neschopní sami si vládnuť (okrem formy primitívneho kmeňa), alebo sa nakŕmiť

nad hranicu hladomoru.

V. Mulati vytlačili Bielych, negri vytlačili mulatov.

VI. Triumf negrov nad Bielou Rasou je vždy a jedine možný za pomoci zradného nadržiavania židovskej rasy. Práve oni využívajú a zhoršujú Bielu  nejednotnosť, a potom plánujú, a vykonávajú deštrukciou Bielej Rasy. Negri sú ich najefektívnejšími nástrojmi, ktorými tento plán vykonávajú.

VII. Otroctvo bolo kliatbou Bielej Rasy.

VIII. Nikdy a za žiadnych okolností sme nepotrebovali negrov, tak ako je to

dokázané Dobytím Západu. Pri dnešnej vysoko vyvinutej technológii sú negri

najnepoužiteľnejšími a najnebezpečnejšími parazitmi a chrbte Bielej Rasy.

IX. Musíme sa zbaviť negrov medzi nami a poslať ich späť do Afriky.

X. Negri sú pre Bielu Rasu absolútnym jedom.

XI. ak chce Biela Rasa prežiť, Biely Človek musí mať silný zmysel rasovej

uvedomelosti a musí svoje rady uzavrieť nielen pred negrami, mulatmi a podrasami,

ale hlavne pred Židmi.

XII. Základom tohto všetkého je potreba rasového náboženstva pre Bielu Rasu,

okolo ktorého môžu sústrediť svoju rasovú vernosť. To Hnutie Kreativity ponúka v

Kreativite, našej rasovej viere. V nej má Biely Človek Kompletný Program,

Konečné Riešenie a Úplné Učenie.

 

Ptáte se možná, proč o tom píši. Důvodem není jen zájem o historii, ale jak jsem již naznačil, tyto události jsou předzvěstí toho, co přijde v budoucnosti. Až budou více než polovinu obyvatel Evropy tvořit barevní přistěhovalci z Blízkého Východu, Afriky a Asie, což bude do konce tohoto století bude s bělochy konec. Jednoho dne desetimiliony barevných mužů povstanou na náš povel a všem bělošským psům podřežou krky, tak jako naši předkové Řekům, nebo naši černí bratři Francouzům na Santo Dominigu. A všichni běloši- muži ženy i děti, s výjimkou hrstky nám věrných a oddaných gojímů, budou vyhlazeni a celý Evropský kontinent bude už navždy patřit nám, jak rozhodl Jehova. Vždyť v Talmudu se přece jasně píše „Celá Evropa od Atlantiku k řece Volha a od severního moře po Sicílii bude tvým vlastnictvím,neboť jsem tuto zemi věnoval synům Abrahamovým. Jdi a zabij bílé gojímy, kteří žijí na tomto území! Pobij je jako psi, neušetříš muže ani ženu, starce ani dítě a celá Evropa bude patřit jen tobě“ (Yebamoth 32b)

 

Adonai

 

Jehuda

Advertisements

4 komentáře to “Vyvraždění všech bělochů-náš cíl”

  1. lajo Says:

    Hm,tak preco metodou multikulturnej spolocnosti rozvraciate USA, vasho najsilnejsieho spojenca?Nieje to kontraproduktivne?Negri USA skodia viac ako Europe,v Europe ktomu ucelu docela dobre poslusia fanaticky moslimovia

  2. Fyrfos Says:

    Docela by mě zajímalo, co se stane až bílí lidé budou vyhlazeni a v Evropě zůstane jen barevná směs různých ras. Jak tomuto živlu budou Židé vládnout? Vždyť tito „lidé“ nedokáží uživit ani sami sebe, natož aby se starali o blahobyt Židovského etnika. Nakonec to dopadne tak, že negři sežerou i Židy, protože nevěřím tomu, že by se Židé té tupé mase dokázali ubránit.

  3. 666info Says:

    For Fyrfos
    Neměj, obavy, my dáme negrům a ostatním barevným do hlavy mikročipy a s nimi je budeme řídit. Přečti si o tom něco, na internetu najdeš řadu článků o mozkových imlplantátech
    Jehuda

  4. Korda Says:

    Bielu rasu neznici nikto nikdy uplne a bezozbytku.Viete kvoli comu?Lebo je najdokonalejsia a prave ona je korunou ludstva.To by si mali zapisat za usi vsetci jej nepriatelia a hlavne ti bieli nosati so svietnikmi.

Zanechat Odpověď

Vyplňte detaily níže nebo klikněte na ikonu pro přihlášení:

WordPress.com Logo

Komentujete pomocí vašeho WordPress.com účtu. Odhlásit / Změnit )

Twitter picture

Komentujete pomocí vašeho Twitter účtu. Odhlásit / Změnit )

Facebook photo

Komentujete pomocí vašeho Facebook účtu. Odhlásit / Změnit )

Google+ photo

Komentujete pomocí vašeho Google+ účtu. Odhlásit / Změnit )

Připojování k %s


%d bloggers like this: